Are you over 18 and want to see adult content?
More Annotations
A complete backup of diariodonordeste.verdesmares.com.br/editorias/verso/online/mae-de-gugu-diz-que-nunca-vai-perdoar-rose-miria
Are you over 18 and want to see adult content?
A complete backup of news.ebc.net.tw/news/living/196580
Are you over 18 and want to see adult content?
Favourite Annotations
k12cs.org – K–12 Computer Science Framework
Are you over 18 and want to see adult content?
Giải Pháp Marketing Đa Kênh | Phần Mềm Facebook, Zalo, Instagram
Are you over 18 and want to see adult content?
How to get my ex back - Tips and Ideas by relationship expert
Are you over 18 and want to see adult content?
Tải nhạc Mp3 hay trực tuyến, tải nhạc hot miễn phi nhanh nhất
Are you over 18 and want to see adult content?
Természeti értékek lencsevégen
Are you over 18 and want to see adult content?
Text
MENOVKY
* SPOLOČNOSŤ
* LIFESTYLE
* KOMENTÁRE
* UDALOSTI
* CESTOVANIE
* MÓDA
* ŠOUBIZNIS
ŠTVRTOK 7. DECEMBRA 2017 LUCIDNÉ SNÍVANIE: CHCETE VLASTNÚ DOKONALÚ REALITU? Už sa vám niekedy stalo, že ste si zrazu uprostred sladkého sna uvedomili, že svet, v ktorom sa nachádzate, nie je reálny? Nie ste sami. Podľa posledných výskumov zažila aspoň raz v živote vedomé snívanie až polovica ľudí na svete. Sú ale aj takí, ktorí majú ten luxus tvoriť si vlastnú realitu noc čo noc. Ako torobia?
Človek je tvor slobodný (hoci aj o tom by sa už v dnešnej dobe dalo polemizovať) a na rozdiel od zvierat má mozog, ktorý – čo sa týka denného aj nočného snívania – dokáže divy. V priebehu dňa unikáme pred realitou často bez toho, aby sme si vôbec uvedomili, že sme „myšlienkami niekde inde“ (podľa mnohých výskumov je takéto „snívanie s otvorenými očami“ dokonca zdravé), no to nám nestačí. Chceme viac. AK SA ALE NAŠE TÚŽBY Z NEJAKÉHO DÔVODU NEMÔŽU NAPLNIŤ (ALEBO ASPOŇ NIE V DOHĽADNOM ČASE), POMERNE PRIJATEĽNOU KOMPENZÁCIOU SA PRE NÁS STÁVAJÚ SNY. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Predstaviť si síce dokážeme takmer čokoľvek, no OBRAZ V NAŠEJ HLAVE JE LEN TIEŇOM REALITY. Či už ide o spomienku alebo predstavu, ktorá sa nikdy neudiala, pri „dennom snívaní“ nám skrátka vždy bude „zavadzať“ príliš skutočné prostredie okolo nás. Navyše, do predstáv v našej hlave sa už nijakým spôsobom nezapájajú zmysly. Hoci je v našej moci vyvolať spomienku na chuť obľúbeného zákusku, vôňu levandule alebo dotyk milovanej osoby, ide len o šikovnú ilúziunášho mozgu.
Naproti tomu V SNE SKUTOČNE ZMYSLOVÉ VNEMY CÍTIME – VŠETKY OKREM TÝCH ČUCHOVÝCH. To je aj dôvod, prečo sa tak veľmi podobajú realite a obvykle ich aj za realitu považujeme. Teda až do chvíle, kým si v sne nevšimneme niečo nezvyčajné, čím prechádzame do lucidnej roviny. A TU UŽ DOKÁŽEME SO SVOJÍM SNOMMANIPULOVAŤ.
Samozrejme, najmä začiatočníkom sa neodporúča začať okamžite v sne všetko meniť, ako tomu bolo vo filme Počiatok (ktorý, mimochodom, tento druh snívania mimoriadne spopularizoval). Práve naopak, PRVÝCH NIEKOĽKOKRÁT BY STE MALI ZAPRACOVAŤ NA TOM, ABY STE SVOJ LUCIDNÝ SEN VÔBEC UDRŽALI. Mnohí ľudia totiž nikdy takýto vedomý sen nezažili práve preto, že v momente, keď zistili, že snívajú, sa prebudili. Čo teda robiť, keď sa ocitnete priamo uprostred diania s vedomím, že všetko okolo vás je vlastne len vo vašej hlave? V prvom rade sa príliš neradovať. MEDZI LUCIDNÝM SNOM A VEDOMÍM JE TOTIŽ LEN MIMORIADNE TENKÁ HRANICA a v tomto prípade by vás prílišné nadšenie mohlo skrátka prebudiť. Keď sa ale naučíte ovládať svoje emócie, máte spolovice vyhraté. VEDOMÉ SNÍVANIE SA TOTIŽ DÁ SKUTOČNE VYVOLAŤ A NAUČIŤ, ale bohužiaľ, nie všetko ide okamžite a aj na niečo také, ako vstup do vlastného podvedomia, potrebuje človek veľa trpezlivosti. Ďalším krokom, ktorý by ste mali v ludicnom sne urobiť, je KONTROLA. Vezmite si do ruky kalendár, diár či knihu (verte, že budú poruke) a pozrite sa na číslice. Sú poprehadzované? Výborne. V sne totiž čísla nikdy nejdú do poradia, v akom ich poznáme. Keď postupom času zvládnete tieto pomerne jednoduché kroky, môžete pomaly začať pretvárať svet, uprostred ktorého sa ocitnete. ZAČNITE VŠAK MALÝMI VECAMI, než sa rozhodnete prevracať budovy a stavať za dvere Eda Sheerana aj s gitarou. Kľúčom je opäť postupovať pomaly, krôčik za krôčkom. Už teda vieme, čo robiť, keď sa v tomto krehkom súkromnom svete ocitneme, no prvoradá je otázka – AKO SA DOŇ DOSTAŤ? Keďže vedomý sen je vlastne akýmsi medzistupienkom medzi bežným snom a stavom vedomia, pomerne jednoducho sa dá dosiahnuť pomocou niečoho, ako je polovičné prebudenie. Niektorí ľudia pre tento účel využívajú MOBILNÉ APLIKÁCIE, KTORÉ MONITORUJÚ REM SPÁNOK (keďže práve v tejto fáze sa odohráva snívanie) a v momente, keď človek sníva, spustia potichu jemnú melódiu. Problémom však je, že niekoľko nocí trvá, kým zvuk nastavíte na takú hlasitosť, aby pieseň prenikla do vášho podvedomia, no zároveň tak, aby vás neprebudila úplne. Navyše, tento „násilný“ spôsob vyvolania vedomého sna nemusí vyhovovať každému. Ak si chcete k lucidnému snívaniu dopomôcť sami, vyskúšajte jednu z nasledujúcich metód (alebo aj všetky tri, ak máte čas, chuť a odhodlanie): 1. TESTOVANIE REALITY Tento spôsob vyžaduje otázku „SNÍVAM V TOMTO MOMENTE?“ až desaťkrát denne (áno, každý deň), pričom zakaždým by ste spolu s ňou mali skontrolovať svoje okolie, či nenarazíte na niečo nezvyčajné (aj napriek tomu, že ste si istý, že nesnívate) a skúsiť sa nadýchnuť cez zatvorené ústa (keďže toto by vo sne išlo). Pointou je, že vďaka tomuto „testovaniu reality“ si MOZOG ČASOM PRIVYKNE KONTROLOVAŤ SVET OKOLO SEBA A TÚTO SCHOPNOSŤ SI PRENESIE AJ DO SNOV. (A to je aj dôvod, prečo by ste sa nemali pýtať bezmyšlienkovite a automaticky – ak by ste sa nad touto otázkou totiž vôbec nezamysleli v skutočnosti, tak by ste sa nad ňou nezamysleli ani v stave snívania.)2. WBTB
Z angličtiny Wake Back to Bed = po zobudení späť do postele. Pri tejto nie príliš príjemnej metóde ide o to NASTAVIŤ SI BUDÍK PO PÄŤHODINOVOM SPÁNKU, byť hore po dobu 10-30 minút (istý experiment na tento účel vypracoval 700-slovný dokument o tom, čo robiť, keď sa človek ocitne v lucidnom sne, ktorý museli participanti po takomto päťhodinovom spánku čítať) A POTOM ÍSŤ OPÄŤ SPAŤ. Táto metóda je skutočne overená a účinná, no – ako sme povedali – nie príliš príjemná, a to nielen kvôli prestávke v sladkom spánku. Pri takomto postupe, keď najskôr chvíľu spíme, potom nadránom nejaký čas bdieme a napokon opäť spíme, máme totiž tendenciu „nevedieť sa dospať“ – to znamená zaspávať opäť a znova zakaždým, keď sa po takomto procese zobudíme a stále sa cítiť unavení. Nič pre ľudí, ktorí potrebujú na svoje každodenné fungovanie množstvo energie (čiže skoro pre všetkých).3. MILD
„Mnemonic Induction of Lucid Dreams“, či inak povedané mnemotechnické vyvolanie lucidných snov, je pomerne jednoduchá technika vyvolania vedomého snívania, no jej účinnosť je individuálna. Každopádne, rozhodne stojí za vyskúšanie. Pointou je zaspávať s myšlienkou na frázu „NABUDÚCE, KEĎ BUDEM SNÍVAŤ, BUDEM O TOM VEDIEŤ“ (a umením neodbehnúť mysľou kamsi do ďalekých krajín až do momentu, kedy skutočne nezaspíte). Mozog každého človeka je do istej miery individuálny a na každého platí niečo iné. Niektorí ľudia prisahajú na RANNÉ ZAPISOVANIE SI SNOV (minimálne tým dosiahnete, že si po pár dňoch intenzívneho zaznamenávania dokážete zapamätať omnoho viac momentov a celkovo aj viac snov, než len ten posledný), iní hľadajú vlastné metódy, ako sa dostať do sveta, v ktorom budú sami panovať ako malí bohovia. Autorka tohto článku napríklad využíva obraz vody – zvykla si zakaždým, keď vo sne zbadá jazero či more, sa doň ponoriť a pod hladinou nadýchnuť – a to je chvíľa, keď sa „prebudí“ do lucidného sna. MAŤ SVET, V KTOROM JE MOŽNÉ VŠETKO, JE DOVOLENÉ VŠETKO A NAVYŠE V ŇOM ČAS PLYNIE OMNOHO POMALŠIE, NEŽ V TOM „SPOLOČNOM“ – TO JE SKUTOČNE SEN. Rozhodne sa na ňom však oplatí zapracovať, pretože – aj keby pominieme faktor aspoň fiktívneho splnenia všetkých túžob – lucidné snívanie je mimoriadne prospešné pre naše duševné zdravie. A to je v dnešnom uponáhľanom svete viac ako výhoda. Veľa šťastia pri plnení vašich snov! Obrázky: www.centerforsoundsleep.com, www.coolerlifestyle.com, www.newstalk.com, www.world-of-lucid-dreaming.com #lucidné #sny #vedomé #snívanie #spánok #počiatok #prebudenie #túžby #svet #myšlienky #podvedomie6 komentárov:
Odoslať e-mailom
Blogovať!
Zdieľať
v službe Twitter
Zdieľať
v službe Facebook
Zdieľať
v službe Pinterest
Menovky: LIFESTYLE
UTOROK 28. NOVEMBRA 2017 10 VECÍ, KTORÉ BY SME SA MOHLI NAUČIŤ OD MAČIEK Mačky sú neuveriteľné stvorenia. Uctievali ich už starí Egypťania a dodnes pre nás v istom zmysle zostávajú záhadou – majú nevysvetliteľné liečivé schopnosti, napriek mnohým výskumom stále nie je celkom preskúmané ani ich príjemné pradenie a niektorí ľudia sú dokonca presvedčení, že im ich mačka dokáže čítať myšlienky. Existujú len dve možnosti – MÔŽETE ICH MILOVAŤ ALEBO NENÁVIDIEŤ, pričom sa hovorí, že ľudia, ktorí nemajú radi mačky, by len skrátka chceli byť ako oni, no nemôžu. Skutočne im "hejteri" a zarytí milovníci psov závidia ich samostatnosť a nezávislosť? Alebo je osobná preferencia "mačka alebo pes" určená naším vlastným typom povahy? Nech už je to akokoľvek, jedno je isté: Od mačiek sa rozhodne máme čo učiť. 1. "AKOKOĽVEK ŤA ŽIVOT ZHODÍ, VŽDY DOPADNI NA VŠETKY... DVENOHY."
Hrdo, s úsmevom na perách a výrazom "som skvelý, nech sa deje čokoľvek" na tvári. Život je predsa aj o pádoch, prehrách a chybách – a tie vedia byť veľmi užitočné, ak sa k nim viemesprávne postaviť.
2. "PREVENCIA NADOVŠETKO!" My ľudia sme už raz takí – priatelia, rodina a všetky možné aj nemožné varovné signály nám hovoria, aby sme to nerobili, no my si aj tak napokon urobíme po svojom a poriadne sa spálime. Čo je ešte horšie, robíme tie isté chyby dokola a nevieme sa z nich poučiť, na čo napokon doplatíme opäť len my sami. Mačky viac dávajú na svoj inštinkt – keď cítia nebezpečenstvo, nehrajú sa na hrdinov a utekajú ako o život, než aby potom na poslednú chvíľu zachraňovali, čo sa dá. Skrátka, pred plačom nad rozliatym mliekom uprednostňujú radšej prevenciu – a to mliečko v peknej čistej miske. (Pozn.: Napriek všetkým stereotypným obrázkom či textom by mačky v skutočnosti obyčajné kravské mlieko piť vôbec nemali.) 3. "KEĎ TREBA, SOM VŽDY NABLÍZKU." Ako sme povedali, mačky sa nepotrebujú hrať na hrdinov... Oni často hrdinami skrátka sú. Hoci ich činy nie sú také slávne ako odvážne príbehy psov, neznamená to, že ich je menej. Z histórie poznáme mačky, ktoré dokonca získali DICKINOVEJ MEDAILU (zvieracia alternatíva Viktóriinho kríža) za statočnosť. Takým je napríklad kocúr Simon, ktorý v roku 1949 po napadnutí lode Ametyst ochraňoval zásoby jedla pred zamorením potkanmi napriek tomu, že sám bol ťažko zranený šrapnelmi. Jemu podobným hrdinom bol kocúr Tom, ktorý v roku 1854 zachránil mnoho zajatých britských a francúzskych vojakov pred hladomorom tým, že ich zaviedol ku skrytým zásobám jedla, ktoré sami nedokázali nájsť. Aj súčasná doba však má svojich mačacích hrdinov – mačky, ktoré zachránili dieťa pred útokom psa alebo svojho majiteľa pred smrťou v dôsledku infarktu. (Títo ľudia dnes rozhodne netvrdia, že si doma chovajú malého darmožráča.) 4. "AK ZA TO STOJÍŠ, DOKÁŽEM ŤA VYLIEČIŤ." Felinoterapia – preukázateľne funkčný spôsob liečby – dokáže znížiť krvný tlak, stres a úzkosť, zlepšiť činnosť srdca, ba dokonca spevniť kosti. Mačku však k tomuto malému zázraku neprinútite – ona sama sa musí rozhodnúť, že vám chce pomôcť. (Niežeby v tomto prípade išlo o niečo, čo by nás naši chlpatí priatelia dokázali naučiť, no aj my ľudia máme k dispozícii prostriedky – a nielen finančné – ako pomôcť iným. Otázkou je, či ich chceme alebo nechceme použiť.) 5. "JA A FALOŠNÁ? ANI TROCHU!" Kým my by sme sa v našom pohnutom svete bez trochu "starej dobrej" faloše nezaobišli, pre mačky, ktoré sú, paradoxne, touto vlastnosťou povestné, je faloš veľkou neznámou. (Vlastne je zaujímavé, že tí ľudia, ktorí o nich toto klamstvo rozširujú, dokážu jedným dychom dodať, že mačky sú zároveň ignorantské, povýšenecké, panovačné, namyslené a sebecké blchaté potvory. Je to to isté, ako keby tvrdili, že tiger je prítulné stvorenie, ktoré vás chce iba zožrať. Alebo možno majú len priveľa skúseností so šéfmi, ktorí im so sladkým úsmevom na tvári dokázali prednášať o znižovaní platov.) Nie každému je síce po vôli, keď mu niekto dá najavo, čo si o ňom skutočne myslí (lebo občas má pravdu a tá dosť často bolí), no mačky dokážu aj úprimne, vrúcne a z celého srdca milovať. A vedzte, že ak si zaslúžite ich lásku, ste šťastný človek. 6. "MOJE HESLO? SAMOSTATNOSŤ A NEZÁVISLOSŤ!" Strávili ste večer výrobou pohodlnej, vatou vystlanej mačacej búdy? Ak je vašim "anjelikom" lepšie medzi hnojom a pilinami, nebudú sa ňou zapodievať. Sami sa umyjú, sami si nájdu partnera (sami ho odkopnú, keď už im na nič nie je), sami pokusajú veterinára, keď majú pocit, že nerobí veci správne a keď si povedia, že paštéta za 3,50 € od vás je humus, sami si ulovia chutnú večeru... A sami si ju aj zjedia. Inými slovami, pred tisíckami rokov sa k nám pripojili preto, že sami chceli a dodnes s nami žijú v harmónii preto, že im to tak vyhovuje, nie preto, že by nás potrebovali. Mačky sú v istom zmysle ako my ľudia – teda aspoň v momentoch, keď konečne urobíme niečo spontánne a šialené. Až na to, že o tom najskôr nenapíšu na všetky sociálne médiá a nezavolajú rodičom. Oni proste zmiznú, vrátia sa o tri týždne a keď na ne potom kričíte, tvária sa, že majú na práci omnoho dôležitejšie veci, než počúvať vaše neopodstatnené výčitky. 7. "ROB, ČO TI ROBÍ RADOSŤ..." ... a každý nech si myslí, čo chce. PS: Šlofík (dva, tri...) denne vôbec netreba považovať za stratu času. Koniec koncov, čas, pri ktorom sme si užívali, že ním mrháme, nie je premrhaný. 8. "STAROSTLIVO SI VYBERAJ PRIATEĽOV!" Vedia odpúšťať. Z nepriateľa dokážu razom urobiť priateľa, ak vedia, že za pokus to stojí. Ale nezabúdajú. Malá rada: Nikdy netrestajte mačku, nepochopí to. Namiesto toho, aby si pofŕkanie vodou či zahnanie sa spojila s tým, čo urobila, spojí si ho len s osobou, ktorá jej, podľa jej vnímania, skrátka ublížila. Výsledok? Nulový náučný efekt a vy v pozícii nepriateľaštátu.
9. "VEĽMI DOBRE VIEM, KTO MA MÁ RÁD A KTO NIE... A JE MI TOJEDNO."
Koľko starostí by sme si ušetrili, keby sme nedbali na to, čo si o nás myslia iní? Odpovedzte číslom, vynásobne ho desiatimi a dostanete súčet tých, ktoré by sme nemuseli mať, keby sme sa nesnažili zapáčiť sa ľuďom, ktorí nás aj tak nikdy nebudúmať radi.
10. "TOTO JE MÔJ ŽIVOT..." Zostaň zvedavý. Veľa oddychuj a nestresuj sa, naozaj sa to neoplatí. Staraj sa o seba. Jedz viac kvalitného jedla, napríklad ryby. Dopraj si čas na slnku – slniečko je energia. Ignoruj hlúposť iných, oni na ňu raz doplatia. Zostaň hravý. Nikdy nestrácaj odvahu. Odmeňuj tých, ktorí sú k tebe dobrí – zaslúžia si to. Pestuj si bohatý vnútorný svet. Trpezlivosť je kľúč k mnohým krásnym veciam v živote. Veľa sa túľ – je to zdravé. A napokon, vychutnávaj si moment. Život je to, čo je tu a teraz. Či už je prvý alebo deviaty, užívaj si ho tak, akoby boltvoj posledný.
Obrázky: www.blog.healthypets.com, www.boredpanda.com, www.fuzzyundertones.com, www.lovemeow.com, www.pawsometalk.com,www.pusheen.com
#mačky #felinoterapia #šťastný #život #trpezlivosť #láska #pokoj #hrdina #priateľ1 komentár:
Odoslať e-mailom
Blogovať!
Zdieľať
v službe Twitter
Zdieľať
v službe Facebook
Zdieľať
v službe Pinterest
Menovky: LIFESTYLE
,
OSTATNÉ
STREDA 8. NOVEMBRA 2017 SVET POTREBUJE ĽAHKÉ TÉMY A DRSNÉ SERIÁLY Sociálnemu "experimentu" zvanému Facebook sa snažím vyhýbať, odkedy som postrehla, že malým "scrollovaním" dokáže človek zabiť celý večer. Poznáte to – chcete sa len "rýchlo" pozrieť, čo nové sa deje vo svete (lebo správy vás nebavia) a medzitým mrknúť očkom na fotky "priateľov", ktorých ste často nevideli aj celé roky, a pritom zabudnete na to, že "MODRÁ SOCIÁLNA SIEŤ" NEMÁ DNO. V skratke – namiesto potenciálne "nebezpečného" otvorenia Facebooku obsahujúceho množstvo lákadiel som si radšej stiahla Messenger na plochu, no kvôli práci tak či tak musím stránku z času na čas otvoriť a "prelustrovať". Prečo toľko úvodzoviek? Facebook je celý o úvodzovkách. Najmä odkedy odštartoval POKUS S NÁZVOM "PRIESKUMNÍK" – ten ho rozdeľuje na obsah pridávaný vašimi priateľmi a ten, ktorým vás zásobujú stránky. Dnes som sa ho rozhodla po prvýkrát vyskúšať. Rozdiel oproti predchádzajúcemu vzhľadu nástenky mi udrel do očí okamžite, no až po chvíli mi došlo, čo sa mi vlastne na Prieskumníku nepáči. Kým 99 % ľudí dáva o sebe na sociálnu sieť LEN POZITÍVNE NOVINKY (a mimoriadne dobre vybraté a často aj upravené fotografie), stránky sa s nami nemaznajú. Podobne ako aj už spomínané správy vedia, že SÚ TO PRÁVE TEMNÉ ASPEKTY, KTORÉ PREDÁVAJÚ. A hoci mám "lajknuté" aj vtipné médiá ako EMEFKA či 9GAG, hneď po prvých pár článkoch sa mi zazdalo, že vonku sa akosi zhoršilo počasie (no nie preto, že by to tak v skutočnostibolo).
Prvý – krátke príbehy ľudí, ktorí neodolali a nakukli na "dark web". Čítanie o presnom návode na to, ako uvariť ženu, je presne to, čo človek potrebuje tesne pred obedom. Ďalej – článok o "tvári depresie", v ktorom ľudia uverejňovali svoje vysmiate fotografie z obdobia krátko predtým, než sa pokúsili spáchať samovraždu. Týranie zvierat. Žena s chorým dieťaťom. Príspevok o Daisy's Destruction, najodpornejšom (no najmä skutočnom) ilegálnom videu o umučení dieťaťa, ktorý sa šíri po "temnom webe"... Zrazu som vedela, prečo na Facebook chodím len sporadicky. Samozrejme, posledné, čo hovorím je, že by sa o takýchto veciach nemalo informovať. ĽUDIA BY MALI PRE SVOJE VLASTNÉ DOBRO, NO AJ PRE DOBRO INÝCH VEDIEŤ, ČO SA DEJE OKOLO NICH, HOCI TO NEVIDIA. No nie všetko by malo byť len o tom zlom... Médiá, naši ochotní poskytovatelia smutných a depresívnych, hoci pravdivých (aspoň väčšinou) informácií, však vytvárajú takzvanú "MEDIÁLNU REALITU". Jej dôsledkom je, že po zhliadnutí televíznych novín máme pocit, že svet je omnoho horším miestom, než je v skutočnosti. Citlivejšie povahy v tú ranu napadne aj myšlienka, že sa v ňom neoplatí žiť. Niežeby teda správy boli príčinou samovrážd, ale nepochybne vytvárajú tmavú, bezútešnú atmosféru, ktorá NÁSLEDNE OVPLYVŇUJE NAŠU NÁLADU. Napriek tomu na svete stále existujú ľudia, ktorí tvrdia, že napríklad ženské magazíny či zábavné seriály sú absolútne zbytočné a nemajú v našich životoch miesto, pretože neposkytujú žiadne UŽITOČNÉ INFORMÁCIE. V tomto bode je, samozrejme, otázkou, čo je užitočná informácia – rozhodne sa však na ňu nejdeme pokúšať odpovedať. Svet skrátka potrebuje určitú vyváženosť – na jednej strane krutú pravdu, na druhej však aj ľahké témy. V určitom kontexte môže vyznieť priam cynicky, že nechceme stále čítať a počúvať o utrpení iných či ropnej/potravinovej/imigračnej/finančnej kríze, no nenadarmo sa v našom mozgu vyvinula takzvaná funkcia "POTLAČENIA". Tá zabezpečuje, že keď je naša myseľ "preťažená" intenzitou alebo množstvom negatívnych informácií, jednoducho "prepne" a cielene začne vyhľadávať niečo, čo nás rozveselí. Nie je to žiadna zbabelosť, ale jednoducho reflex. O tom, aké pocity v nás vyvolávajú slovenské médiá, by vedel hovoriť snáď každý, kto napríklad sleduje televíziu. Keď v nej nebeží relácia o naštrbených susedských vzťahoch, rodinných problémoch či podpore spoločenstiev so znevýhodnenými jedincami, tak idú správy, kde sa to všetko stretáva, ibaže v globálnom meradle. Po nich nasleduje tisícdielny seriál o nenávisti a intrigách a všetko to zaklincuje slovenský film o mafii, drogách, vražde alebo všetkom dokopy. Keď si uvedomíme, že V NAŠEJ KRAJINE SA POMALY NEPRODUKUJE NIČ, ČO BY SA ASPOŇ POLOVICOU OBSAHU NEDOTÝKALO VIAC AKO VÁŽNYCH TÉM, potom sa dá veľmi ľahko pochopiť, prečo sa seriál Horná Dolná, relácia Kredenc či film Cuky Luky vo filme tešia takej popularite. Takže, ako hovorí nadpis, svet skutočne potrebuje (aj) ľahké témy a drsné seriály. Prečo drsné seriály? Pretože je vedecky dokázané, že SLEDOVANIE NÁSILIA UTIŠUJE "NÁSILNÍCKEHO DÉMONA", KTORÝ JE VO VÄČŠEJ ČI V MENŠEJ MIERE V KAŽDOM Z NÁS. A kým vieme, že krvavé bitky sa odohrávajú len v natáčacom štúdiu a nie v skutočnosti, všetko je v poriadku. Keby teda existovalo viac drsných seriálov, ktoré ale idú mimo realitu (ako sú napríklad Hry o tróny), možno by bolo v médiách viac priestoru pre ľahké témy. A, pravdaže, keby to bolo len také jednoduché, tak by negativistické depresívne správy ani nemuseli existovať. Ale, bohužiaľ, MY ĽUDIA SME ĽUDIA. Kým budeme existovať, bude existovať aj násilie – bez ohľadu na to, či ho budeme vidieťalebo nie.
Obrázok: www.tinybuddha.comŽiadne komentáre:
Odoslať e-mailom
Blogovať!
Zdieľať
v službe Twitter
Zdieľať
v službe Facebook
Zdieľať
v službe Pinterest
Menovky: KOMENTÁRE
,
LIFESTYLE
,
SPOLOČNOSŤ
,
UDALOSTI
NEDEĽA 29. OKTÓBRA 2017 10 TYPOV ĽUDÍ VHODNÝCH NA OS... TRAKIZÁCIU Demokracia. Slovo, ktoré malo kedysi celkom iný „cveng“ ako dnes. V starovekom Grécku bol jednou z jej najdôležitejších zložiek takzvaný ostrakizmus – verejné hlasovanie o vykázaní „nepohodlného“ občana z mesta často až na celé desaťročie. Keby nám tento závideniahodný aspekt demokracie vydržal dodnes, ktoré typy ľudí by ste už dávno s víťazoslávnym úsmevom prehodili cez mestské hradby?1. VEČNÉ OTRAVY
_„Poď na kávu!“ „Ehm... Na káve sme boli včera.“ „A ty nepiješ kávu každý deň?“ „To áno, ale...“„No?“
„Dneska ešte musím čosi dorobiť.“„A čo také?“
„Mám nejaké papiere z roboty a potom chcem ešte cvičiť.“ „Úplne ti rozumiem, viac nehovor... Pôjdeme k tebe, dám si kávu, ty zatiaľ dokončíš papiere a potom posilka. Môže byť?“ __
_
Pripomína vám to niečo? Ak áno, tak vám rozhodne nie je čo závidieť – máte vo svojom živote energiu vysávajúcu otravu, ktorá na vašu smolu vie, kde bývate a je schopná sa potom, ako jej nezdvihnete telefón, doterigať až pred vaše dvere a nezavrieť ústa, až kým ju buď nepozvete dnu alebo neumriete priamo pred jej očami. Bohužiaľ, aj takí ľudia skutočne existujú a nejestvuje proti nim nijaká obrana, pri ktorej nezraníte ich, seba alebo rovno všetkých. Pri troche šťastia pomôže presťahovanie sa na miesto na opačnom konci planéty, ktoré nie je na mape a nie je na ňom signál. Alebo si môžete vybaviť súdny zákaz styku. Ak vás ale slizký tvor, ktorý nechce váš prsteň s elfským nápisom, ale večnú pozornosť, neprestane prenasledovať, pomôže naozaj iba črepinový sud... V starovekom Grécku by doň stačilo hodiť črepinu s jeho menom. V súčasnosti ho ním môžete akurát taktresnúť po hlave.
2. CHODIACE TOVÁRENSKÉ KOMÍNY Ak fajčíte, je to vaša vec. Dôvod ospravedlňovať sa by ste však mali mať len voči vašej peňaženke a pľúcam, nie ostatným ľuďom. V prípade, že stojíte obďaleč nefajčiacich, prípadne sa svojou obľúbenou cigaretou obdarúvate výsostne vo fajčiarskych oddeleniach, tak ani nie je prečo. No ak idete po chodníku, vetrík vám fúka do tváre a za vami ide ďalších desať ľudí, tak – pri všetkej úcte – ste čistý imbecil. 3. PSÍČKARI NEZANEDBÁVAJÚCI HNOJENIE OKOLIA Na dedinách je to normálne... Tam sa totiž psy chodia venčiť na miesta, kam obvykle chodia len iní ľudia so psami alebo milovníci gumákov. Ak ste sa ale už rozhodli týrať úbohé štvornohé stvorenie tým, že ho na dvadsaťtri a trištvrte hodiny denne zavriete medzi štyri steny, tak napravte svoju karmu aspoň tak, že nebudete tyranizovať ostatných obyvateľov svojho mesta. Na začiatok by stačilo nevodiť svojich miláčikov na detské ihriská. Až dospejete do bodu, keď prekonáte svoju lenivosť raz za deň sa zohnúť, tak by nebolo odveci začať so sebou nosiť aj odpadkové vrecká na exkrementy. A napokon by neuškodilo ich skúsiť aj používať. 4. CHRONICKÍ OHOVÁRAČI Poznáte to. Staršie panie, ktoré si pohodlne sedkajú na zastávke, pretože ich bolia nohy, no akonáhle zbadajú blížiaci sa autobus, dokážu nasadiť warp rýchlosť, aby ich tí, ktorí celý čas stáli, nedajbože, nepredbehli a neulovili si lepšie miesto ako ony. A potom, keď už opäť pohodlne sedia na sedadle s najlepším výhľadom na spolucestujúcich, spustia maximálnou hlasitosťou najnovších reprákov od Sony svoju obľúbenú činnosť – ohováranie. Za pár minút cesty dokážu očierniť všetko a všetkých – od voličov opozície, cez mladú generáciu s mobilmi v rukách až po každého neznámeho chodca, čo ich po ceste z Kauflandu minul a neponúkol sa, že im odnesie tašky. Príjemné, však? 5. VEČNÍ SŤAŽOVATELIA A v MHD ešte chvíľu zostaneme, lebo tam sa nájde naozaj mnoho exotov. Takými sú aj ľudia, ktorí majú pocit, že keď telefonujú, tak ich nepočuje nikto okrem toho, komu sú novinky o ich zložitom sexuálnom živote či vysokej cene masla pôvodne určené. Ešte horšie snáď je, keď ste tou nešťastnou bútľavou vŕbou vy sám. Občasné sťažovanie sa je zdravé a prirodzené, no keď niekto vyhľadáva spoločnosť iných len preto, aby na nich mohol hodiť svoju bolesť, nespokojnosť a nekonečné reči o tom, ako si nemôže nájsť prácu, lacný podnájom či vhodné rifle, niečo rozhodne nie je v poriadku. Snáď najhoršie zo všetkého je, keď sa spojí takýto človek s typom číslo jedna tohto článku. Vtedy pomôže naozaj len útek, pretože tým, že ho budete stále počúvať, nepomôže ani jemu a už vonkoncom nie sebe. Pošlite energetického upíra niekam, kde je teplo a radšej si doprajte bylinkový kúpeľ s pohárom vína a vonnou sviečkou. 6. HLUČNÍ, VULGÁRNI, NEPRISPÔSOBIVÍ... Alias česká rodinka na dovolenke. Kým otecko dopíja piate pivo za dvadsať minút a natiera rožky s paštétou, mamička rozpráva komukoľvek, kto je ochotný počúvať, ako sa cíti úžasne a ako si na tomto mieste vždy dokonale oddýchne. Bohužiaľ je asi jediná na celej pláži, keďže o sto metrov vľavo jedno jej dieťa kričí „tati, podívej“ frekvenciou päťdesiatkrát za minútu a o sto metrov vpravo druhé hádže čerstvo uloveného morského ježka na opaľujúcu sa slečnu. Radosť vo svojej najčistejšej podobe. 7. HYPERAKTÍVNI SUSEDIA Nedeľa sedem hodín ráno? Ideálny čas na kosenie záhrady! Sedem večer je zas perfektná doba na pílenie dreva. Ak nie ste z dediny, rozhodne však nezostávate ukrátení. Prerábanie bytu nad vami počas skúškového obdobia či skúška rockovej kapely vášho nedorasteného suseda keď sa potrebujete vyspať po nočnej sú tradičnými čerešničkami na torte. 8. ŤAŽKÍ BIZNISMENI Pozvú vás na kávu po desiatich rokoch s tým, že o vás už dlho nič nepočuli. Nie, zaručene vám nejdú nič ponúkať ani predávať, nedajbože... Nenápadne sa opýtajú na to, aké máte koníčky, prácu, telefón, auto, dom, psa, mačku, číslo účtu a sny do budúcnosti. O tri dni vám dôjde, že máte uzavretú životnú poistku a v kredenci celkom novú sadu platinu obsahujúcich hrncov, bez ktorých ste doteraz svoj život nemohli viesť naplno. Nikto vás do ničoho nenútil, ale keď ste o to všetko tak pekneprosili...
9. FACEBOOKOVÍ ŽOBRÁCI Nič neľutujú, raz budú miliardári a bez toho idiota im je tisíckrát lepšie – a keby ste náhodou na sociálnych sieťach neboli ráno, dajú to svetu pre istotu vedieť aj na obed, večer a ešte osemkrát medzitým. Lajky sú ich svetom, ale keby ste sa opýtali, koľko času strávia na sociálnej sieti, odpovedali by, že sa tam „len občas kuknú, keď majú náhodou čas“. Rovnako ako do obrazovky televízora, chladničky a baru. Ale inak majú veľmi nabitý rozvrh... Lajk na to?10. HLUPÁCI
Kategória, ktorá zahŕňa všetko vyššie uvedené a ešte aj čosi naviac. Predbiehajú sa, nadávajú predavačkám za vysoké ceny potravín, kráčajúc si nahlas si púšťajú hudbu, ešte hlasnejšie telefonujú a z hádky s nimi nemáte šancu vyjsť ako víťaz, pretože skúšať pri nich rozumne argumentovať je ako váľať sa v bahne s prasaťom – po chvíli vám dôjde, že prasa sa mimoriadne dobre baví. Skrátka, na hlupákoch je najhoršie to, že nikdy nepochopia, že sú hlupáci, pretože sú hlupáci. Ako sme povedali, v dobách, ktoré už dávno pominuli, by sa mnoho problémov dalo vyriešiť ostrakizáciou. Dnes ich môžeme riešiť nanajvýš ignoranciou. Hoci je to nie vždy ľahké, proti vyššie uvedeným typom ľudí často nejestvuje nielenže účinnejšia, ale ani žiadna iná obrana. Riadiac sa heslom „najlepšia obrana je útok“ by sme totiž ľahko mohli skĺznuť na ich úroveň. To bude zrejme aj dôvod, prečo sa títo ľudia "množia" rýchlejšie ako králiky. Ľahostajný úsmev na tvári, pokrčenie plecami a absolútny pokoj v duši sa opäť raz javí ako najefektívnejšie riešenie... Ale – áno – črepinové hlasovanie by ani v dnešnej dobe nebolo na škodu. www.answersafrica.com, www.computerknacks.com, www.dailymail.co.uk, www.emefka.sk, www.linkedin.com, www.nitra.sme.sk, www.oxforddowns.com, www.superstock.com, www.thelifeisamazing.com, www.theodysseyonline.com, www.touchedbyapen.comŽiadne komentáre:
Odoslať e-mailom
Blogovať!
Zdieľať
v službe Twitter
Zdieľať
v službe Facebook
Zdieľať
v službe Pinterest
Menovky: OSTATNÉ
,
SPOLOČNOSŤ
SOBOTA 21. OKTÓBRA 2017 SIMONA (27): “ŽENY MA POVAŽUJÚ ZA DOKONALÚ, MUŽOV VŠAK VÔBECNEZAUJÍMAM!“
Že je krása značne SUBJEKTÍVNA VEC, o tom vieme už dávno. Ale skutočne až do takej miery, že jedna osoba môže považovať určitého jedinca za perfektného, kým druhú jeden a ten istý človek vyslovene odpudzuje? Zdá sa, že áno. Svoje o tom vie aj študentka Simona. Príroda ju obdarila tak zvláštnym pôvabom, že voľba prídavného mena, ktorým by sme ju mohli charakterizovať, ROZDELILA ŽENY A MUŽOV NA DVA TÁBORY. _„Už odmalička mi moja mama s babičkou hovorievali, že keby chcem, mohla by som byť svetovou fotomodelkou. V škôlke ma za to raz dve dievčatá chytili a ostrihali mi vlasy – vraj aby som nebola taká namyslená. A škola, od základnej, cez strednú až po vysokú, to je kapitola sama o sebe... Všade to mám ťažké, pretože som – podľa slov úprimnejších kamarátok – ‚AŽ PRÍLIŠ KRÁSNA‘. A pritom sa za mnou nikdy v živote neobzrel ani jediný muž,“_ sťažuje sa vysokoškoláčka Simona a jedným dychom dodáva, že rozprávanie o svojom vlastnom pôvabe nemyslí ako samochválu. Nikdy jej totiž nepriniesol nič dobré. _„LEN A LEN ZÁVISŤ. A aj keď mnohí merajú svoj úspech výsostne podľa toho, do akej miery im ostatní ľudia závidia, pravdou je, že závisť je odporná vlastnosť, ktorá neplodí nič dobré. PREČO ĽUDIA TAK VEĽMI TÚŽIA, ABY IM OSTATNÍ ZÁVIDELI?“ __
_
Pod vplyvom tejto vlastnosti často označovanej zelenou farbou VIE BYŤ KRUTÉ NAJMÄ „NEŽNÉ“ POHLAVIE. _„Často sa mi stáva, že ženy na mňa pozrú a v očiach sa im automaticky zračí pohŕdanie či znechutenie. Môj vzhľad má na svedomí mnoho nešťastí v mojom živote. Neraz sa mi stalo, že boli na mňa spolužiačky či učiteľky úplne bezdôvodne zlé a ubližovali mi. Párkrát som dokonca z ‚nevysvetliteľných dôvodov‘ prepadla zo skúšky, pri ktorej bola skúšajúcou žena,“ _hovorí Simona o svojich problémoch a dodáva, že KVÔLI SVOJEJ KRÁSE BOLA NERAZ DOKONCA TERČOM ŠIKANY. _„Kečup na stoličke, Kofola vyliata v taške či špinavá vložka v peračníku – bežný deň môjho školského pekla. Samozrejme, na univerzite sú dievčatá distingvovanejšie, a tak nemusím čeliť žiadnym fyzickým útokom, zato už som raz bola v kancelárii u dekana kvôli falošnému anonymnému udaniu, že som podvádzala pri testoch...“ _Netreba dodávať, že v Simoninom prípade boli šikanujúcimi výlučnedievčatá.
Niet sa preto čo čudovať, že sa naučila omnoho viac dôverovať chlapcom, ku ktorým sa začala uchyľovať už od základnej školy: _„Brali ma ako parťáčku. Vôbec nemali problém s tým, že som dievča a niekedy som dokonca mala pocit, že ma ľutujú a snažia sa ma pred spolužiačkami ochrániť. Rozumela som si s nimi omnoho lepšie, než s rovesníčkami. ŽE MA POVAŽUJÚ VYSLOVENE LEN ZA KAMARÁTKU, SOM SI VEĽMI DLHO NEUVEDOMOVALA.“_ Až s príchodom puberty, ku ktorej neodmysliteľne patrí experimentovanie s randením a vzťahmi, začala Simona pociťovať nezáujem čoraz intenzívnejšie. _„Raz som nabrala odvahu a v deviatej triede som sa opýtala dobrého kamaráta, ktorý sa mi páčil, či som podľa neho atraktívna. Dlho sa ošíval a vyhýbal sa odpovedi, až z neho napokon s previnilým úsmevom na tvári vypadlo, že asi proste len nie som jeho typ,“ _vybavuje si trpkú spomienku. Odvtedy to išlo už len dole vodou. Kým na tie, ktoré Simone celý život závideli, vypiskovali chlapci a pozývali ich na zmrzlinu, kávu či večeru, ona sama zostávala doma nechápajúc, čo sa vlastne deje. _„Akosi si neviem nájsť vo svete svoje miesto. MOJE SEBAVEDOMIE JE NA BODE MRAZU A UŽ ANI NEVERÍM, ŽE BY SOM SA MOHLA NIEKEDY NEJAKÉMU MUŽOVI PÁČIŤ. Mám jednu obrovskú smolu – že som sa narodila ako heterosexuálka. Keby sa mi páčili dievčatá, nemala by som o lásku núdzu...“__
_
Môže byť naozaj pravda, že existuje človek, ktorý k sebe nijakým spôsobom nedokáže pritiahnuť pozornosť opačného pohlavia? Simonin prípad je skutočne ojedinelý – a zvláštny je o to viac, že ŽENY JU POVAŽUJÚ ZA VÝNIMOČNE ATRAKTÍVNU. Nemôže celá táto situácia prameniť z počiatočných zlých skúseností, ktoré poznamenali zvyšok Simoninho života natoľko, že k sebe smolu vo vzťahoch začala doslova priťahovať? _„Neviem. Možno,“_ pripúšťa, _„nikdy som nad tým takto nepremýšľala... Ale áno, Tajomstvo som čítala a uznávam, že ak je na ňom niečo pravdivé, tak sa nečudujem, že na mňa žiadny muž nepomýšľa ako na potenciálnu partnerku. Sama už totiž ani nedúfam, že by sa taký nejaký ešte našiel.“ __
_
Po trpkých skúsenostiach začala Simona chodiť so zvesenou hlavou a hanbiť sa za svoj vzhľad neveriac, že by sa po nej niekto niekedy mohol na ulici obzrieť. Oblieka sa zásadne tak, aby v nijakom prípade nepriťahovala pozornosť a schválne sa nesnaží rozširovať kruh svojich známych. Žije obmedzeným životom. Ľudia s otvorenou mysľou by sa zrejme na tomto miesto opýtali, ČI BY SI VÔBEC VŠIMLA, KEBY O ŇU NIEKTO PREJAVIL ZÁUJEM. Sotva. Keď totiž človek celý život hľadí do zeme, len sotva môže postrehnúť, že sa na oblohe rozprestiera dúha... ĽUDSKÁ KRÁSA BOLA ODJAKŽIVA MIMORIADNE ZLOŽITOU A V PODSTATE NEUCHOPITEĽNOU TÉMOU. Na svete sa totiž nenájde človek, ktorého by všetci ostatní zhodne považovali za krásneho, rovnako ako nejestvuje taký, ktorého by za krásneho nepovažoval vôbec nikto. S príchodom kultu celebrít, médií schválne pokúšajúcich sa vytvoriť nedosiahnuteľný ideál a plastických chirurgov ZAČALA BYŤ SITUÁCIA EŠTE O ČOSI KOMPLIKOVANEJŠIA. A teraz malý test – pozrite sa na fotografie celebrít a bez rozmýšľania povedzte, či ich považujete za krásne alebo vyslovene nesympatické: Hovorí sa – „koľko ľudí, toľko chutí“. Iste, niekto preferuje ryšavé vlasy, iný zas plavé. Malé pery, veľké oči, nízke čelo, výrazné lícne kosti, medzierka medzi prednými zubami, znamienko krásy, viditeľné ďasná pri úsmeve... Čŕt, ktoré sa niekomu môžu páčiť a iného zas odpudzovať, je neúrekom. Pravdaže, takzvaný „IDEÁL KRÁSY“ VYTVORENÝ SCHVÁLNE TAK, ABY NA JEHO DOSIAHNUTIE ĽUDIA VYUŽILI ČO NAJVIAC PROSTRIEDKOV A PRITOM HO NIKDY NEDOSIAHLI, dokáže naše preferencie ovplyvniť, no partnera si v konečnom dôsledku tak či tak vyberieme na základe iných hodnôt, než sú veľkosť poprsia, hustota brady, či všeobecne, fyzického vzhľadu. Čo sa ale týka celebrít, tu funguje ešte jeden faktor, a to TAKZVANÉ „PR“. Inými slovami, kto má lepších marketingových agentov, ten je populárnejší. Tým pádom MÁ VYŠŠIU TRHOVÚ HODNOTU, od čoho sa zas odvíjajú ďalšie hodnoty užitočné vo svete veľkého biznisu. NA HVIEZDACH TOTIŽ MILUJEME ČI NENÁVIDÍME LEN ICH VEREJNÝ OBRAZ, NIE ICH SAMÝCH. Takzvaná celebrita je komodita, nie človek – človeka za touto komoditou máme totiž len zriedka šancu skutočne poznať. A preto pre ňu v súvislosti s krásou platia celkom iné pravidlá, než pre našich kamarátov, známych, či ľudí, ktorých stretávame na ulici. Ruku na srdce – keď sa do kín dostali prvé Hry o život, pomysleli ste si o ich hlavnej hviezde „ach, to je rodená krásavica!“? A čo Blake Lively, „tá nosatá blondína“, ktorá kedysi pôsobila ako sympaťáčka a ten typ „dievčaťa od vedľa“? Istý muž raz vyhlásil, že _„TISÍCKRÁT OPAKOVANÁ LOŽ SA STANE PRAVDOU“_ – a presne to sa stalo princípom PR agentov, ktorí dokázali urobiť z celkom obyčajných dievčat modly. Nestali sa jednými z „najkrajších herečiek na svete“ preto, že by boli prirodzene dokonalé, ale preto, že ich AGENTÚRY TO FANÚŠIKOM VTLAČILI DO MOZGOV TAK ŠIKOVNE, AŽ SI ZAČALI MYSLIEŤ, ŽE TO BOL ODJAKŽIVA ICH VLASTNÝ NÁZOR... Ďalší príklad? Kaley Cuoco zo seriálu Teória veľkého tresku. Keď jej desaťkrát za epizódu ostatné postavy zložia kompliment, bodaj by ste si nezačali myslieť, že s vami nie je čosi v poriadku, ak je váš názor na ňu iný. Skutočný svet však funguje trochu inak, než ten dokonalý vytvorený médiami a multimiliónovými korporáciami. PLATIA V ŇOM TOTIŽ SKUTOČNÉ PRAVIDLÁ a jedným z nich je, že názor na krásu len tak niekomu nevnútite. Nech je však akokoľvek subjektívnou záležitosťou meniacou sa vplyvom doby, okolia a ďalších faktorov, jedna vec o nej platí celé veky: Hoci si to neuvedomujeme, KRÁSA JE V PRVOM RADE ZÁLEŽITOSŤOU URČITÉHO JEDINEČNÉHO A NEUCHOPITEĽNÉHO VYŽAROVANIA, KTORÉ SA NEDÁ NAUČIŤ, NAFINGOVAŤ ANI NATRIEŤ MAKE-UPOM. Neberie ohľad na veľký nos, krivé zuby, krátke nohy či vrásky na čele, no verte tomu alebo nie, vychádza priamo z nášho vnútra. A vo svete, kde je moderné všetko, každá črta má svoj pôvab a „krása“ sa dá namaľovať priamo na tvár či vtesnať do zoštíhľujúceho prádla, je toto vyžarovanie omnoho dôležitejšie, než kedysi. Keby si to uvedomila Simona, určite by nemala problém nájsť si partnera. A keby si to uvedomil každý z nás, náš život by bol omnoho krajší. Keď už pre nič iné, rozhodne by sme sa na seba aspoň viac usmievali. Obrázky: www.alchetron.com, www.anmysite.com, www.blogmamma.it, www.hawtcelebs.com, www.ign.com, www.plasticsurgerykpop.com, www.telegraph.co.uk, www.time.com, www.vogue.com.au, www.zetaboards.com, www.zimbio.comŽiadne komentáre:
Odoslať e-mailom
Blogovať!
Zdieľať
v službe Twitter
Zdieľať
v službe Facebook
Zdieľať
v službe Pinterest
Menovky: SPOLOČNOSŤ,
ŠOUBIZNIS
STREDA 4. OKTÓBRA 2017 NOVÝ DRUH MODERNEJ ŽENY: SPOKOJNÁ MILENKA Milenky. Nešťastné stvorenia, ktoré rozbíjajú manželstvá a vzťahy len preto, že sa zamilovali do zadaného muža. Ich jediným cieľom je, aby ich nedostupný vyvolený opustil svoju oficiálnu partnerku a vzal si – v dobrom aj zlom – len a len ich. Alebo aspoň tak si definíciu pojmu „milenka“ predstavuje väčšina ľudí. No nie je to v dnešnej dobe trochu zložitejšie? Človek je komplikovaný živočíšny druh. Sám o sebe predstavuje nekonečné spektrum premenných tvoriacich jeho charakter. Čo teda môže vzniknúť zo spojenia dvoch takýchto jedincov, keď nie totálny, no absolútne jedinečný a neopakovateľný chaos? Práve to je dôvod, prečo na svete nenájdete dva rovnaké vzťahy – každý z nich je originálny a preto jeho chémii nemôže porozumieť nik okrem dvoch šťastlivcov, ktorí v ňom žijú. A pritom nie vždy musí byť takýto vzťah oficiálny... V minulosti v tom mali ľudia jasno. Manželstvo bolo niečo posvätné, mimo neho nemohla láska v akejkoľvek forme existovať – nanajvýš tak láska k rodine či k bohu. Často sa však stávalo, že prišla žena, zviedla úbohého muža a rozvrátila tak „fungujúcu“ rodinu, za čo bývala obvykle kruto potrestaná. Muž z toho napokon obvykle vzišiel ako nevinná obeť ženských čar a nehanebného zvádzania a jeho poklesok mu bol z princípu odpustený – predsa on sám zaň nemohol. Dnes je ale spoločnosť trochu iná. Delí sa na dva tábory. Ten prvý, spiatočnícky a ovplyvnený „tradičnými“ hodnotami, sa v podstate od čias stredoveku veľmi neposunul. Stále považuje za semeno všetkého zla ženu a hoci ju už verejne nezlynčuje uprostred námestia, odsúdená na jeho večné osočovanie a opovrhovanie je tak či tak. Ten druhý pochopil, že nové časy si žiadajú nové myšlienky. Samozrejme, svet nie je čierno-biely a ľudia žijúci v ňom nie sú nikdy čisto len konzervatívni či liberálni, no väčšina z nich sa prikláňa buď k jednej alebodruhej strane.
Moderné poňatie nevery je koncepcia založená na rovnosti pohlaví. Je vďačnou témou pre ženské časopisy, internetové priznania, filmové a literárne diela či nevinné klebetenie v kaviarňach. A hoci je podvádzanie partnera staré ako ľudstvo samo, stále sa o ňom hovorí ako o čomsi zakázanom – akurát, že slovo „zakázané“ zvykne meniť svoje významové odtienky. Od niečoho, čoho porušenie sa trestá, prešlo toto slovo až k „zakázanému ovociu“ či „zakázanej láske“ – termínom spájajúcim sa s príchuťou sladkej vášne a činom, ktoré ľudia zvyknú len málokedy skutočne ľutovať. (Nenadarmo sa hovorí, že napokon viac ľutujeme veci, ktoré sme neurobili, než tie, ktoré sme urobili.) A hoci sme ešte nedošli do štádia, kedy ľudia bežne spoločensky akceptujú otvorené vzťahy ako prirodzenejšie, než tie monogamné, rozhodne sa nevera už nepovažuje za niečo doslova trestuhodné, pretože sa v modernej dobe stáva čoraz triviálnejšou záležitosťou. A vôbec, aj samotný scenár takejto zakázanej lásky naberá omnoho rozmanitejšie kontúry. Kým ešte pred desiatimi rokmi bol obraz ľahostajného muža a beznádejne zamilovanej ženy, ktorá nemá nič, len plané sľuby, že si ju raz vezme, pretože jeho manželstvo sa aj tak už dlho rozpadá (a pritom zrazu príde správa, že jeho zákonitá je tehotná), priam spoločenské klišé, dnes je všetko inak. Mnohé milenky sami seba nevidia v bielych šatách – a už vôbec nie s mužom, ktorého si občas požičiavajú od inej ženy. Často sa stáva, že ony samy žijú vo viac či menej spokojnom vzťahu. (Pýtate sa, prečo by niekto, kto je vo svojom vzťahu šťastný, podvádzal? Ľudia, ktorí majú s takýmto prípadom osobnú skúsenosť tvrdia, že po oslobodení sa z okov morálky zistili, že monogamia je nielen nezdravá, ale aj neprirodzená – na prijatie takéhoto názoru však človek zrejme musí mať skutočne otvorenú myseľ.) V extrémnych prípadoch (či aspoň v prípadoch, ktoré ZATIAĽ vidíme ako extrémne), sa partneri dokonca zvyknú zhovárať o tom, ako trávili deň so svojím milencom či milenkou. Skrátka nemajú potrebu pred sebou nič tajiť. (Takýto spôsob spolužitia praktizuje napríklad herečka Tilda Swinton, ktorá má dvoch partnerov, pričom každý z nich má zároveň okrem nej ďalšiu partnerku.) Je teda pravda, že existujú milenky, ktorým vyhovuje ich „štatút“ tej druhej ženy? Samozrejme. Veľmi dobre si totiž uvedomujú, že hoci sa neverník bude vždy vracať ku svojej oficiálnej žene, ony budú tie, ktoré bude skutočne zbožňovať – vášnivou láskou, nie tou nudnou a stereotypnou, ktorú človek musí dlhodobo pestovať a aj tak v nej napokon obvykle nájde len hádky opakujúce sa so železnou pravidelnosťou. Lichotí im, že kým chlap leží a zaspáva vedľa svojej priateľky či manželky, jeho myšlienky patria im. Ako bonus dostávajú rôzne darčeky a pozornosti – ktorú ženu by to nepotešilo? Pravdaže, fakt, že takáto žena dostane od svojho „milovaného“ darček alebo peniaze neznamená, že s ním je len kvôli týmto výhodám. Názor, že muži sú tí, ktorí majú libido a s ním spojenú potrebu si užívať a ženy celý akt len pretrpia kvôli tomu, že chcú mať deti (manželky) či peniaze a šperky (milenky a „ľahké dievčatá“), patrí do múzea. Je preto zarážajúce, že aj v dnešnej spoločnosti stále existujú muži, ktorí si myslia, že ženy v skutočnosti nemajú rady sex. O sile takzvaného „ženského sexu“ pritom už po desaťročia hlásajú osvetu feministicky zamerané knihy, časopisy, filmy či seriály. (Prelomovým dielom bol, ako inak, dnes už legendárny Sexv meste.)
V dnešnej dobe teda viac nie je otázkou, či sú ženskými pohnútkami len istota a zabezpečenie potomstva a už vôbec nie, či každá žena, ktorá si príležitostne požičiava muža od inej, to robí kvôli tomu, aby jej ho ukradla úplne. Nad čím sa ale oplatí zamyslieť je, kto sú vlastne milenky v gendrovo rovnom svete, kde nie každá žena túži po bielych šatách a mukách na pôrodnejsále?
Obrázky: www.girlyblogger.com, www.novini.rozali.com,www.zimbio.com
Žiadne komentáre:
Odoslať e-mailom
Blogovať!
Zdieľať
v službe Twitter
Zdieľať
v službe Facebook
Zdieľať
v službe Pinterest
Menovky: KOMENTÁRE
,
LIFESTYLE
,
SPOLOČNOSŤ
NEDEĽA 1. OKTÓBRA 2017 ZDIEĽANÁ INTERNETOVÁ IDENTITA: „SME PREDSA JEDNA DUŠA!“ _"Sme anjeli s jedným krídlom – aby sme dokázali lietať, musíme sa objať,”_ hovorí známy citát o nás, ľuďoch. Napriek tomu, že SPÁJANIE SA DO PÁROV je vec stará ako ľudstvo samo, zdá sa, že dosiaľ nevyšla z módy. Akurát s príchodom internetu – a sociálnych sietí obzvlášť – nabrala celkom nové kontúry. _„Môj partner miluje hudbu. Keď sme sa dali dokopy, ponúkla som mu, že môže využívať môj účet na Spotify v čase, keď na ňom ja nebudem – túto službu si platím, nech sa teda využije. Potešil sa. Skoro mi ale zabehlo, keď v tom momente navrhol, že vzhľadom na to, že ten účet je už odteraz NÁŠ, či by sme ho nemohli premenovať napríklad na Peťka a Janko,“_ krúti hlavou pragmatická Petra, ktorá sa vysmievala SPOLOČNÝM ÚČTOM NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH, až kým nezistila, že má po svojom boku muža, ktorý by si taký najradšej založil. Vtedy ju smiechprešiel.
Spoločné účty s názvami „Lukáš a Anka“, prípadne „manželia Hanákovci“ pritom nie sú žiadnou novinkou. ZDIEĽANÁ INTERNETOVÁ IDENTITA, ktorú využívajú ľudia už od čias prvopočiatkov sociálnych sietí ako Facebook či Myspace, preto dnes už nikoho neprekvapí. Skrývajú sa za ňu najmä tí, ktorí POTREBUJÚ UKÁZAŤ SVETU, ŽE ICH VZŤAH JE NATOĽKO SILNÝ A ZOMKNUTÝ, že celé ich predchádzajúce životy, ktoré dovtedy viedli, boli úplne nezmyselné a zbytočné. Alebo je to inak? Žeby mali takéto účty skutočne nejakú PRAKTICKÚ FUNKCIU, pretože obaja partneri majú len a len spoločných známych a je úplne jedno, kto odpisuje na správy, pretože sa cítia ako jedna duša? Takže známosti a priateľstvá, ktoré nadobudli pred začatím vzťahu teda už nie je potrebné udržiavať, lebo SÚ SÚČASŤOU MINULOSTI a tá už dnes nie je podstatná? Nuž, proti gustu... Každopádne, priateľky nežnejšej polovičky tejto zdieľanej duše musia byť „nadšené“, že nikdy nevedia, či píšu o svojich vzťahoch a intímnom živote svojej kamarátke alebo kamarátkinmu partnerovi, ktorý sa od nej zrejme ani inak vôbec nehne, lebo bez nej nie je kompletnýmčlovekom.
Podobným pocitom neúplnej integrity očividne trpia aj niektoré notorické „FACEBOOKOVÉ MAMIČKY“, ktoré zrejme po pôrode prestali byť ženami a stali sa proste iba matkami. Ako inak vysvetliť takzvaný „SYNDRÓM MAMIČKOVSKÉHO PLURÁLU“? Tridsať fotiek denne o tom, ako „nám rastú zúbky“, ako „sme sa pekne pokakali“ alebo ako „krásne papáme a priberáme“, to už – pri všetkej úcte ku každému, kto takéto príspevky posiela či lajkuje – nie je zábava, to je diagnóza. Diagnóza ženy, ktorej najväčším úspechom v živote je, že využila možnosť, ktorú jej dala príroda a porodila. Čo je teda pravda? Naozaj sme každý anjelom s jedným krídlom, ktorého život nie je úplný, kým sa nestane súčasťou nejakého celku? Znamenalo by to totiž, že každý individuálne sme nielen bezcenným jedincom, no navyše náš život nemá vôbec žiaden zmysel. Ak aj žijeme vo vzťahu, VŽDY BY SME SI MALI ZACHOVAŤ ODSTUP A KUS SAMÉHO SEBA, KTORÉHO SA NIKTO INÝ NESMIE NIKDY DOTKNÚŤ. Čo by nám napokon po rozpadnutí sa takéhoto vzťahu zostalo? Ale, samozrejme, vzťahy spečatené spoločným Facebookovým profilom sú predsa nezničiteľné... Ak sa teda nechcete stať obeťou euforického a hormónmi nabitého klišé o zdieľanej a nerozdeliteľnej identite dvoch duší, za ktoré by vás vaše racionálne ja minimálne nakopalo do zadku, skúste pred klaňaním sa presladenému citátu o anjeloch s jedným krídlom uprednostniť iný, omnoho pravdivejší, no rovnako krásny: _„Ak by mala byť rodina ovocím, bola by to mandarínka. Drží spolu, no každý kúsok je samostatný.“ __
_
Obrázky: www.livememe.com, www.scb365.biz, www.someecards.com,www.thesun.co.uk
Žiadne komentáre:
Odoslať e-mailom
Blogovať!
Zdieľať
v službe Twitter
Zdieľať
v službe Facebook
Zdieľať
v službe Pinterest
Menovky: KOMENTÁRE
,
LIFESTYLE
,
SPOLOČNOSŤ
UTOROK 26. SEPTEMBRA 2017 PROSTRIEDKY HROMADNEJ DOPRAVY: SÚ PRITESNÉ PRE VIACERO GENERÁCIÍ? TÍNEDŽERI VERZUS DÔCHODCOVIA v prostriedkoch hromadnej dopravy, to je téma, ktorá je najmä v posledných rokoch rozoberaná častejšie, než niektoré politické kauzy. Sťažnosti je počuť z oboch strán – mladí nevedia odpustiť starším nezdvorilosť a neslušné reči na ich adresu, dôchodcovia zas nedokážu prehltnúť nedostatok rešpektu zo strany študentov, ale aj MNOHÉ VÝSTRELKY ICH GENERÁCIE, pre ktoré nemôžu, no ani nechcú mať pochopenie. Čo sa teda vlastne v tých našich autobusoch, električkách a vlakoch deje? _"Keď vojdem do autobusu podopierajúc sa paličkou, všetci si len pohodlne sedia na svojich miestach a pozerajú do tých sprostých telefónov, akoby som bola vzduch,"_ sťažuje sa Žaneta, ktorá pravidelne využíva mestskú hromadnú dopravu kvôli návštevám lekárov. _"Nohy majú mladé, v škole celý deň len sedia a nič im nie je. Kedysi mali mladí aspoň trochu rešpektu voči starším, no dnes je úplne iná doba. Každý myslí len na seba a neuvedomuje si, že človek, čo si už pár rokov požil, už nemá toľko sily stáť na nohách v pohybujúcom sa voze." _ Pravda? Určite. Mnohí starší ľudia majú nepochybne problém prestáť celú cestu autobusom či vlakom. OBRAZ DNEŠNEJ MLADEJ GENERÁCIE? No, to nie je až také isté... Pretože hoci mnohí tínedžeri razia heslo "keď dôchodcovia vládzu voliť Fica, tak zvládnu stáť aj v MHD", prípadne "keď ich vidím v Kauflande počas akcií na zemiaky, len ťažko sa mi verí ich hereckým výkonom v autobuse", skúsenosti z druhého brehu neukazujú dôchodcov ako neviniatka. _"Keď vidím postaršieho človeka, automaticky ho púšťam si sadnúť na moje miesto. Naposledy som za to však namiesto poďakovania schytala len spŕšku nadávok – pani sa do mňa pustila s krikom, či vyzerá až tak staro, aby si nemohla päť minút postáť...,"_ sťažuje sa Jana, ktorá teraz, pochopiteľne, zvažuje, či postavením sa zo sedačky urobí dobrý skutok alebo len niekoho urazí. Ľudia sú totiž nevyspytateľní. Svoje o tom vie aj Ivana: _"Pred pár mesiacmi som mala fakt ťažký deň v práci. Niekoľko hodín som stála za pokladňou, čiže pri ceste domov električkou som bola rada, že som si našla voľné miesto. Vo chvíli, keď som hľadela z okna zamýšľajúc sa nad tým, čo všetko ešte musím po príchode vybaviť, do palca na nohe mi vrazil koniec čejsi palice. Vykríkla som od bolesti. Starší pán, ktorému patrila, mi nahnevane oznámil, že to mám za to, že neviem pustiť sadnúť si starších. Bola som taká ohromená, že som sa nezmohla na slovo. Keby ma slušne poprosil o to, aby som mu uvoľnila miesto, vôbec by som nemala problém to urobiť." _ Martin, ktorý denno-denne cestuje do práce vlakom, sa síce dosiaľ nemal dôvod sťažovať na neslušnosť zo strany starších spoluobčanov, no pekné slovo na nich občas hľadá tiež len s veľkými ťažkosťami:_ "Keď stojíte v preplnenom vlaku s ťažkou taškou na pleci, papiermi pod pazuchou a kávou v ruke, tak len sotva sa môžete usmievať na pohodlne si sediaceho dôchodcu poblíž vás, ktorý vám vysvetľuje, že síce nikam nepotrebuje ísť, ale rád sa vozí vlakom a zoznamuje s novými ľuďmi – veď je to, koniec koncov, ZADARMO." _ Univerzálna pravda o tom, čo je správne urobiť a čo nie, prípadne kto má pravdu a kto je úplne vedľa, niekedy naozaj nejestvuje – obzvlášť nie v internetových diskusiách. Ich vlny dávnejšie rozvíril úprimný príspevok mladej ženy, ktorá denne dochádza do práce a S POSTARŠÍMI SPOLUCESTUJÚCIMI SI UŽ PREŽILA SVOJE. Vo svojom "priznaní" na sociálnej sieti sa rozhovorila najmä o tom, ako neustále počúva bedákanie nad dnešnou generáciou – tá stará generácia a zidealizované staré časy sú totiž vždy lepšie, než to, čoprežívame.
_"Uvedomte si, že v dnešnej dobe kopec z nás vstáva povedzme o piatej ráno. Cestujeme do práce, kde makáme jak šróby a kým sa konečne dostaneme busmi domov v tých príšerných zápchach, je koľkokrát šesť či sedem hodín večer. Môžeme si akurát navariť večeru, umyť sa a ísť spať. Musíme brať brigády navyše, aby sme nejako vyžili. Aby sme s partnerom nemuseli navždy bývať u rodičov. Preto nám, prosím, dovoľte ten čas strávený v autobuse kukať do mobilu a písať si s kamarátmi alebo mamou, ktorú sme už mesiac nevideli, lebo nemáme čas," _hovorí od srdca a poukazuje tak na rozdiel medzi staršou generáciou preferujúcou priamy kontakt a nami, zvyknutými plne využívať výhody modernýchtechnológií.
Pravdu má aj v tom, že TO, ŽE SME MLADŠÍ, NEMUSÍ AUTOMATICKY ZNAMENAŤ, ŽE SME NEUSTÁLE PLNÍ ENERGIE A STO PERCENT BEZ ZDRAVOTNÝCH PROBLÉMOV. Nie každá bolesť je ale vidno na prvý pohľad. Tejto problematiky sa pred nejakým časom nechcene dotkla aj herečka Olivia Wilde. Na svoj účet na Twitteri napísala viac než nevhodným jazykom odkaz všetkým "EVIDENTNE ZDRAVÝM ĽUĎOM", ktorí automaticky nepustili ju, "evidentne tehotnú ženu", sadnúť si v metre. Mnohí fanúšikovia s ňou, samozrejme, súhlasili a ľutovali úbohú herečku jazdiacu metrom. Niekoľkí ale podotkli, že nie je kompetentná posudzovať, či niečo niekoho bolí alebo nie – A ŽE AK CHCE MAŤ ZAISTENÉ VÝHODY, NA KTORÉ PODĽA KRUTÝCH, NO NEĽÚTOSTNE ÚPRIMNÝCH PRAVIDIEL NEMÁ NÁROK (t. j. miesto na sedenie), má si zaplatiť taxík. (Čo, koniec koncov, platí pre každého z nás.) Pri všetkom tom zhone dnešných dní teda netreba zabúdať na základné pravidlá slušnosti. V HROMADNEJ DOPRAVE SA NECHCE NIKOMU STÁŤ A PUSTIŤ NIEKOHO NA SVOJE MIESTO JE VOĽBA, NIE POVINNOSŤ – hoci, samozrejme, slušnosť a ukážka rešpektu voči slabším. Okrem toho, ľudia nie sú roboti a nerobia veci automaticky. Niekedy teda stačí na vyriešenie "veľkého problému" so sedením len niekoľko pokojných, slušných slov. No keby sme my ľudia dokázali riešiť veci s chladnou hlavou, svet by bol zrejme až príliš krásnym miestom pre život... Obrázok: www.metropoleparis.comŽiadne komentáre:
Odoslať e-mailom
Blogovať!
Zdieľať
v službe Twitter
Zdieľať
v službe Facebook
Zdieľať
v službe Pinterest
Menovky: KOMENTÁRE
,
SPOLOČNOSŤ
UTOROK 19. SEPTEMBRA 2017 TÍNEDŽERSKÝ DENNÍK A Premýšľali ste niekedy nad tým, aké by to bolo opäť sa stať tínedžerom? Rozhodne zaujímavé, no nie nutne rovnaké, ako tomu bolo pred rokmi... Dnešnú generáciu mladých ľudí totiž trápia celkom iné drobné starosti a problémy, než aké sme mali my. V istom zmysle sú však rovnakí, ako všetci, ktorých vek má práve koncovku „-násť“, nech sa v kalendári píše akýkoľvek rok – zlostní, neistí a presvedčení, že ich nikto na svete nedokáže pochopiť... Nepripomína vám to niekoho z vašejminulosti?
_
_
_Idem si urobiť kávu a písať. Niežeby mi káva chutila... A niežeby som vedela písať. Ale musím začať niečo robiť. Jeden spolužiak strieľa a prednedávnom sa dostal do juniorskej prvej ligy, kamoška zas na Facebook a Instagram v jednom kuse vešia fotky z dovoleniek. Minulý rok bola s frajerom na Santorini a v zime, keď tu všetci budeme drkotať zubami, idú zas na Zanzibar. Už vidím, ako jej to všetci budú lajkovať. Potrebujú sa totiž pchať do zadku šestnásťročnej trúbke, čo si našla štyridsaťdvaročného frajera. Lebo ho „hrozne miluje“, čo dáva patrične najavo v každom statuse a pri každej fotke nového náramku či telefónu, nehovoriac o tých jej smiešnych pózach primori... Ach!_
_
_
_Skrátka, každý niečo má, niečo robí, niečo buduje, v niečom je najlepší, výnimočný... Len ja sa cítim ako jelito medzi diamantmi. Obyčajná jaternica, čo sa nemôže pochváliť ani znalosťou exotického jazyka, ani úspešnými súrodencami a ani zbierkou zlatých medailí. Moje fotky so psom nafotené v miestom parku pôsobia popri Janiných priam katalógových fotiek z Kalifornie či Betiných portrétov od jej otca – profesionála ako úbohí chudobní príbuzní... No to sa musí zmeniť. Môj život sa musí zmeniť, a to radikálne. Už viac nebudem tá, čo zaostáva za zvyškom sveta. Veď ja im všetkým ukážem!!!__
_
_œ_
_
_
_Ležím. Ležím a nič nerobím, okrem toho, že sa topím v bolestiach. Adrián mi povedal len toľko, aby som to vydržala – vraj to zas čoskoro prejde. Dodal, že sa len kvôli tomu, že sa teraz necítim dobre, nebude vracať z Bangkoku. Rokovania mu končia až o týždeň a dovtedy si mám nejako poradiť sama. Niekedy si naozaj myslím, že ho nenávidím... Vzdala som sa kvôli nemu všetkého, ešte aj vlastných rodičov, a on ma tu necháva neustále samu. Myslí si, že tými štyrmi dovolenkami do roka mi to vynahradí, ale to sa mýli. Čo mi vlastne chce vynahradiť? Že mi vzal detstvo, donútil ma odísť z domu a nasťahovať sa k nemu, aby sa mohol pochváliť mladou milenkou alebo to, že po už druhom nelegálnom potrate už len sotva budem môcť mať ešte niekedy vživote deti? _
_
_
_No na ľútosť je neskoro. Raz som sa vydala touto cestou, tak ňou budem kráčať aj naďalej. A nikto – prisahám – nikto nezistí, že sa niečo deje! Budem sa usmievať, „reprezentovať“ Adriána na dovolenkách a v spoločnosti a všetko to publikovať na sociálnych sieťach. Nech mi závidia! A nech nikdy neprídu na to, že vlastne nie je čo...__
_
_œ_
_
_
_Neverím, že mám voľný deň... Fakt tomu neverím! Buď trénerovi preplo alebo sa v ňom po prvýkrát za jedenásť rokov, čo so mnou pracuje, ozvalo svedomie. Za celý ten čas som nemal takmer ani deň voľna – s výnimkou sviatkov, aj to len niektorých, a ešte tých piatich týždňov, čo som mal zlomené prsty a nemal som tak ako strieľať. Preto tomu fakt nemôžem uveriť, že ma nechal doma len tak z ničoho nič... Nebolo to zďaleka prvýkrát, čo ma takto udrel, keď sa mi nepodarilo zasiahnuť terč. Čo sa teda stalo? Nechce, aby ostatní videli ten monokel? Naposledy som ho mal až takýto pred siedmymi rokmi, keď sa mi podarilo minúť štyrikrát za sebou... Fakt je to už sedem rokov? Zdá sa, akoby to bolo len včera... Čas mi uteká neuveriteľnou rýchlosťou...__
_
_Síce teda neviem prečo, ale ten voľný deň mám. Čo budem robiť? Knižka... Zbytočné, nikdy by som ju nedočítal. Mal by som si dobehnúť veci zo školy, čo som zmeškal počas súťaží, no to sa mi fakt nechce. Svoj voľný deň chcem vyplniť niečím, čo chcem robiť, nie tým, čo musím. Takže... Pôjdem s niekým von? No s kým? Všetkých som musel toľko odmietať, až sa so mnou napokon prestali baviť úplne. Možno by som si mohol zahrať nejakú počítačovú hru... Teraz to robia všetci, asi na tom niečo bude. No čo ak bude trvať hodiny, kým napokon zistím, ktorá ma baví? Takýmto spôsobom ten vzácny voľný deň aj premrhám... Asi nakoniec predsa len pôjdem von a zastrieľam si. __
_
_œ_
_
_
_Bože, všetci sú takí trápni... Sandra, bifľa jedna... Myslí si, aká je hipsterka, že vešia na FB fotky so psom naštylizované kdesi v dedine. A Jana – tá čupka? Tá zas má pocit, že nájsť si nejakého pána podnikateľa je strašne ťažké... Keby som mala nulový morálny kódex ako ona, mohla by som mať takých aj päť naraz – a tiež by som si potom veselo vešala fotky z Ameriky na Insta... Ale ja nie som ako ona. Ja som ja. Nepotrebujem nejakého starého blba, čo k peniazom určite prišiel podvodom, na to, aby som niečo dokázala. Viem sa presadiť aj sama.__
_
_Rozhodla som sa, že sa prihlásim do nejakej modelingovej agentúry. A prečo by aj nie? Book už mám, nafotil ho ocko a myslím, že v pár agentúrach aj má svoje kontakty... Možno budem musieť ešte pár kíl schudnúť, než budem vyzerať ako Karlie alebo Cara, no nech sa mi potom všetky tie trapky z triedy pozrú do očí, až sa vrátim z prehliadky z Tokya!_ _Tak či tak, už teraz som najkrajšia z triedy. Denis na mne môže oči nechať – a nech sa tvári koľko chce, že ho zaujíma len to jeho strieľanie – mňa veru neoklame! On raz bude olympionik, ja budem do dvoch rokov na obálke Vogue... Bude z nás krásny pár! A ostatní mi môžu... Aj tak ma vôbec netrápia. Je mi fuk, čo robia, aj s ich známkami, psami, mobilmi a dovolenkami... Dámy a páni, odo dneška tu velím ja! _Žiadne komentáre:
Odoslať e-mailom
Blogovať!
Zdieľať
v službe Twitter
Zdieľať
v službe Facebook
Zdieľať
v službe Pinterest
Menovky: LIFESTYLE
,
OSTATNÉ
,
SPOLOČNOSŤ
SOBOTA 16. SEPTEMBRA 2017 PRÍBEH: 10 % AKCIA, 90 % REAKCIA _František je muž stredného veku, ktorý si práve prechádza krízou celkom typickou pre ľudí, ako je on – a podľa toho sa táto kríza aj volá. Pracuje ako vlakový sprievodca. Každé ráno vstane a vo chvíli, keď mu začne mozog naplno pracovať, si uvedomí, že je zas o deň starší, v živote nič poriadne nedokázal, nemá to úžasné auto, o ktorom si kedysi myslel, že na ňom bude v päťdesiatke ohurovať mladé kosti, namiesto opálených tehličiek mu pod hrudníkom visí pivné brucho a do konca života už bude spať len s tou jednou ženou, ktorú po všetkých tých rokoch pozná ako svoje golfové ponožky – to jest tie so šestnástimi dierami. Skrátka, cíti sa ako nespravodlivo odsúdený spoločnosťou na život, aký nikdy nechcel viesť a podľa toho sa k tej spoločnosti aj chová. Je síce smutné, keď niekto, kto nenávidí ľudí a viní ich zo svojich zlyhaní, s nimi prichádza denne do styku, ale tak to už obyčajne býva. __
_
_Mária pred niekoľkými dňami oslávila okrúhlu tridsiatku a ako darček od života k tomuto jubileu dostala príležitosť – bola pozvaná na prijímací pohovor do spoločnosti, v ktorej vždy túžila pracovať. Dúfa, že po dlhom a namáhavom štúdiu a niekoľkých rokoch neuveriteľne slabo platenej práce a dobrovoľníckych praxí konečne dostane to, kvôli čomu tak tvrdopracovala. _
_
_
_Ráno pred pohovorom mala Mária v pláne privstať si o hodinu skôr ako obvykle a pokojne sa naraňajkovať pri obľúbenom seriály, no to by sa jej v noci nemohli kvôli krátkemu elektrickému výpadku vynulovať hodiny, na ktorých mala nastavený budík. „Klasika ako zo seriálu, ktorý som si chcela pozrieť,“ hovorí si so zahanbeným úsmevom na tvári utekajúc na vlakovú stanicu. Dúfa, že nenávidené miesto uvidí vo svojom živote tak zblízka už naposledy. Ako zamestnanec lukratívnej spoločnosti by totiž dostala služobné auto a nemusela by do práce dochádzať vlakom. Z myšlienok ju vytrhne kamsi sa ponáhľajúca tínedžerka s dáždnikom v ruke, ktorá do Márie narazí tak prudko, že jej takmer vyletí káva z ruky. Že sa ani neobťažovala ospravedlniť, to Máriu ani tak nenahnevalo – na ignorantskú povahu ľudí si už si zvykla. Ale že jej nezdvorilá dievčina odhalenou tyčkou dáždnika roztrhla silonky, to je už horšie... __
_
_So staničnou kávou v ruke a viditeľne roztrhnutými silonkami si Mária, prirodzene, chce čím skôr sadnúť, aby si mohla položiť nápoj, zhodnotiť škody a porozmýšľať, ako ich čo najúspešnejšie napraviť, no ako na potvoru sú všetky kupé takmer plné. Dorazí až na začiatok vozňa, kde v celom kupé sedí len vlakový sprievodca a čosi si namosúrene zapisuje do papierov. „Prosím vás, môžem si sadnúť alebo máte toto kupé rezervované len pre personál?,“ spýta sa slušne Mária. „Ale samozrejme,“ pokývne jej sprievodca František a usmeje sa. Než ale rozrušená Mária stihne urobiť krok, dodá: „Všetky tieto miesta čakajú len a len na vás!“ Zmätená žena sa zachmúri: „Sarkazmus?“ Sprievodca pomaly, no predsa len konečne zdvihne oči od papierov. „Toto je kupé rezervované pre pracovníkov!,“ začne kričať, na čo sa Mária sklamane otáča a ide si hľadať miesto inde, no on – vo svojom bezvýznamnom živote šťastný, že si našiel svoju obeť dňa – jej to chce dať poriadne vyžrať. Keď už je Mária v polovici vozňa ďalej si neúspešne hľadajúc miesto na sedenie, František vystrčí hlavu zo svojho pohodlného miestečka a zakričí na ňu: „Vy vôbec nemáte zmysel pre humor, že ste si mysleli, že vás len tak nechám si sadnúť do služobného kupé?!“ __
_
_Žena – teraz už poriadne rozladená – sa otočí a chce odvetiť niečo v zmysle, že to kupé nie je nijakým spôsobom označené ako rezervované alebo služobné, no vtom celým vlakom prudko trhne. K vagónu sa pripojil ďalší. Niekoľkých sediacich cestujúcich to naľakalo, no rozhodne na tom neboli horšie, než Mária, ktorá len-len že neskončila na zemi – zato čo niekde skončilo, bola staničná káva v jej výstrihu. Sprievodca František, ktorý to celé videl – ba dokonca čakal – sa hystericky rozrehoce a tresne dverami svojho kupé. Má radosť, že niekto zjavne prežíva horší deň, než on sám. __
_
_„Poďte, sadnite si na moje miesto,“ prichádza jej na pomoc ochotný mladík z kupé, pri ktorom Mária stála, keď na nej pristála jej vlastná káva. Sama má slzy na krajíčku. Chlapec by bol presne jej typ – veľké zelené oči, hustá tmavá brada, úsmev na tvári – keby sa sama necítila ako troska... „Toto je ako scéna zo zlého amerického filmu,“ odvetí namiesto poďakovania, zahanbená za všetko, čo v skutočnosti ani nemala ako ovplyvniť. „To bude dobré, aj také dni musia byť. Aj s tou poliatou blúzkou vyzeráte stále k svetu,“ usmeje sa mladík povzbudivo. Hoci to vôbec nemyslí zle, na Máriu to zapôsobí ako odpálená rozbuška. „Robíte si zo mňa srandu?!,“ osopí sa – ako sa domnieva – na ďalšieho idiota, ktorý si z nej uťahuje a so zle skrývaným plačom vybehne z vlaku. __
_
_Než sa dostaví na pohovor – v čistej blúzke a nových silonkách, no zato s červenými očami a o päťdesiat eur ľahšou peňaženkou za taxík – je desať hodín. Usmievavý personalista prijme jej ospravedlnenie za hodinové meškanie, akoby sa nič nestalo. Je to však Mária, ktorá si vymýšľa historky o dopravnej zápche na tej a tej ulici a skôr, než sa vôbec pohovor začne, sa prichytí pri myšlienke, že vytúžená práca jej zrejme po tom všetkom nie je súdená – a že už by najradšej plakala doma pri obľúbenej jahodovej zmrzline. __
_
_„Máte veľmi pôsobivý životopis, slečna,“ hovorí na konci personalista a tajomne sa usmeje, „ale vedeli ste, že Druhá ulica – tá, na ktorej ste dneska stáli v zápche, je už tri dni uzavretá kvôli prácam na kanalizácii?“ Povestná posledná kvapka pretiekla. Mária, sklamaná celým dňom, no najmä sama sebou, napokon sama poprosí personalistu, či môže odísť. Samozrejme s tým, že nejaký telefonát od neho už ani nečaká..._
_
_
_Domov ide vlakom. Keď podáva Františkovi lístok na kontrolu a on sa jej ironicky opýta, či si nechce ísť sadnúť do služobného kupé, len odvráti tvár smerom k oknu a praje si, aby už čím skôr odišiel a nechal ju na pokoji. Vie, že jej slzy by len vyvolali ďalší výsmech...__
_
A teraz otázka. Muselo to tak byť? 1. ŽE SÚ NA SVETE IGNORANTI A IDIOTI, S TÝM ČLOVEK NIČ NEUROBÍ – môže si ich jedine nevšímať (lebo hlupákovi nevysvetlíte, že je hlupák, pretože je hlupák). Alebo ich ľutovať. 2. Že musia byť aj zlé dni, to je jeden z nepísaných zákonov života. Pravdou zostáva, že nech si takzvaná filozofia nového veku (The Secret) hovorí, čo chce, NEMÔŽE KAŽDÝ DEŇ – AKO SA HOVORÍ – LEN SVIETIŤ SLNKO. Keby máme nasledovať tento nerealistický americký trend, ktorý podceňuje silu negatívnych skúseností a má za následok, že KAŽDÚ TAKÚTO CHVÍĽU SI POTOM ČLOVEK VYČÍTA AKO DÔSLEDOK SVOJHO ZLÉHO MYSLENIA, zrejme by sme všetci skončili dosť sklamaní svojou slabou vôľou niekde pri pive a poldeci. Čo si treba pamätať je, že stále existujú prijateľne zlé dni a neprijateľne zlé dni – lepšie je teda so zmiereným úsmevom na tvári prežiť pár, hoci nepríjemných, no stále prijateľných, než jeden – povedzme – tragický. 3. Čo keby Mária – hoci s očkom na silonkách a blúzkou poliatou od kávy – ZOSTALA NAD VECOU, na hlúpeho sprievodcu sa len sladko usmiala, prijala pomoc od sympatického mladíka a s pozitívne naladeným personalistom by sa napokon spoločne zasmiali na jej pravdivej príhode, čím by sa uvoľnila atmosféra na úspešnýpohovor?
VŠETKO BY BOLO INAK – A TO AJ NAPRIEK ÚPLNE ROVNAKÝM OKOLNOSTIAM. Pretože je v podstate jedno, čo sa nám v našom každodennom živote stane. Na čom ale skutočne záleží, je našareakcia.
Obrázok: www.favim.comŽiadne komentáre:
Odoslať e-mailom
Blogovať!
Zdieľať
v službe Twitter
Zdieľať
v službe Facebook
Zdieľať
v službe Pinterest
Menovky: SPOLOČNOSŤStaršie príspevky
Domov
Prihlásiť na odber: Príspevky (Atom) AKO SA MAJÚ VAŠE PREDSAVZATIA? Bývali časy - a nebolo to tak dávno - keď som čakala na noc z 31. decembra na 1. januára ako na spasenie. Pripravovala som sa,plánovala ...
ĎAKUJEME ZA PODPORU!AQUAFELINE FASHION
ARCHÍV BLOGU
* ▼ 2017 (19)
* ▼ decembra
(1)
* Lucidné snívanie: Chcete vlastnú dokonalú realitu?...* ► novembra
(2)
* ► októbra
(4)
* ► septembra
(5)
* ► augusta
(1)
* ► júna (2)
* ► mája (1)
* ► apríla
(2)
* ► januára
(1)
* ► 2016 (14)
* ► decembra
(3)
* ► novembra
(5)
* ► októbra
(6)
* ► 2015 (10)
* ► augusta
(1)
* ► júla (3)
* ► júna (2)
* ► marca (2)
* ► februára
(1)
* ► januára
(1)
* ► 2014 (35)
* ► decembra
(2)
* ► októbra
(1)
* ► septembra
(3)
* ► augusta
(1)
* ► júla (2)
* ► mája (1)
* ► apríla
(6)
* ► marca (8)
* ► februára
(7)
* ► januára
(4)
AQUAFELINE
Blog.
Články.
Magazín.
Blogmagazín.
Čítanie ku káve.
#AquaFeline
COOKIE
Martina Písová. Motív Okno s obrázkami. Autor obrázkovmotívu: sbayram
.
Používa službu Blogger .Details
Copyright © 2024 ArchiveBay.com. All rights reserved. Terms of Use | Privacy Policy | DMCA | 2021 | Feedback | Advertising | RSS 2.0